Zo slávnostnej homílie vsdp. prof dr. Pavla Zemka, farára v Kátlovciach:
Don Vít Ušák, SDB patrí aj k histórii obce Kátlovce ! Veď jeho najbližšia rodina – otec, mama a súrodenci sú pôvodom Kátlovčania. Rovnako tak i jeho krstní rodičia, tety a strýkovia, ujovia a ujčiné, bratranci a sesternice s rodinami. Totiž podľa matričných záznamov, ktoré sú na našej fare od roku 1895, otec Imrich Ušák (21.februára 1882 – 14.apríla 1960) s prímením Bubákéch sa ako dvadsaťosem ročný syn Jána a Alžbety rod. Hochelovej zosobášil 8.februára 1909 v našom Farskom kostole Svätého Ducha v Kátlovciach s dvadsaťtri ročnou Johannou rod. Jančovičovou (27.júla 1886 – 4.decembra 1971), dcérou Ondreja a Evy rod. Ušákovej. Svedkami na svadbe im boli Ján Chrvala a Ján Kostolanský. Zosobášil ich vsdp. dekan Ján Plechlo, kátlovský farár, pochovaný tu na cintoríne, ktorý im v Kátlovciach pokrstil aj prvé dve deti: prvorodeného syna Štefana, narodeného 25.decembra 1909 v Kátlovciach a pokrsteného hneď na druhý deň, 26.decembra 1909 v Kátlovciach. Krstnými rodičmi Štefana boli Ján Jančovič a Mária rod. Hlavatovičová. Podľa farskej matriky sa zosobášil v Bučanoch 14.mája 1934 s Máriou Žemlovou. Aj druhé dieťa Imricha a Johanny Ušákových, dcéru Máriu, pokrstil vsdp. Ján Plechlo, dekan a farár v Kátlovciach. Tá sa narodila sa 26.októbra 1911 a pokrstená bola tiež tu na druhý deň, 27.októbra 1911, vo Farskom kostole Svätého Ducha v Kátlovciach. Aj jej krstnými rodičmi ako aj u brata Štefana boli Ján Jančovič a Mária rod. Hlavatovičová. Ďalšie záznamy v cirkevnej matrike o nej nie sú, ale brat – kňaz a básnik jej venoval k deväťdesiatke 27.októbra 2001 do Dolnej Krupej báseň, ktorú uverejnil vo svojej básnickej zbierke pohľadnice zo života. Otec Imrich Ušák potom odišiel za prácou do Ameriky, kde si zarobil nejaké peniažky a po návrate domov kúpil role a postavil dom v Radošovciach, kde sa im 9.júna 1923 aj s manželkou Johannou narodilo tretie dieťa – syn Vít, neskorší salezián, kňaz a básnik, ktorý počas svojho života vydal 2 publikácie, 5 básnických zbierok, preložil z taliančiny 8 kníh a publikoval v 11 časopisoch v Taliansku i na Slovensku. Keď sa Vít narodil, jeho otec Imrich mal vtedy už 41 rokov a matka Johanna 37 rokov. Ako dvadsaťosem ročný v decembri 1951 tajne odišiel do Talianska, v Bollengu pri Turíne doštudoval teológiu a tam bol aj 1. júla 1953 vysvätený za kňaza. V Taliansku zostal až do roku 1990 – t. j. plných tridsaťdeväť rokov. Počas tohto pobytu, sa vrátil domov iba počas tzv. Pražskej jari, 23.júna 1968, na svoje vlastné primície – po pätnástich rokoch od kňazskej vysviacky. Zúčastnilo sa ich v Radošovciach veľa veriacich aj z okolitých obcí, kňazi a rehoľné sestry. Ako i podľa fotiek môj predchodca – farár, pápežský prelát, Mons. ThDr. JUDr. Izidor Holovič (1896 – 1974), pochovaný tiež tu u nás na cintoríne. Keď sa vrátil don Vít na Slovensko, tak sa častejšie stretol aj s našim kátlovským rodákom spolusaleziánom don Jozefom Kosmálom (1929 – 2019), čestným dekanom. A tiež ho Obec a Farnosť Kátlovce pozývali na recitačnú súťaž venovanú nášmu najvýznamnejšiemu rodákovi, kňazovi a básnikovi Katolíckej moderny, Kátlovce Pavla Ušáka Olivu – z dvadsiatich troch ročníkov sa zúčastnil jedenásť krát. Sám o tom v roku 2014 napísal toto: Ani sám neviem, kedy som bol pozvaný na „Kátlovce Paľa Ušáka Olivu.“ Dozvedeli sa tam o mne, že som tiež „od pera“ a že som vydal zbierky básní, nuž ma posadili do prvého radu medzi básnikov. Tým sa začala moja každoročná prítomnosť na „Kátlovciach Paľa Ušáka Olivu.“ V mojom veku (91 rokov) sa už nemôžem zúčastňovať na tomto sympatickom podujatí, ale pozvánku mi každý rok posiela kátlovská škola i fotky z každoročných pretekov v recitovaní poézie a prózy. Teda som informovaný a v duchu aj prítomný. Dúfam, že táto pekná kultúrna iniciatíva potrvá, i keď ma tu už nebude. Poznal sa aj s Olivovou sestrou a propagátorkou, herečkou Hanou Kostolanskou rod. Ušákovou (1928 – 2017). A keď už bol v Poprade – Veľkej, chodieval sa k Olivovmu (1914 – 1941) hrobu modliť sv. ruženec. V tejto súvislosti don Vít v roku 2014 do Kátloviec napísal: A dúfam, že sa tam hore s Paľkom Ušákom Olivom stretneme, tam nad hviezdami, kde básne a spevy trvajú celú večnosť. Jemu, Olivovi, venoval aj v roku 1997 báseň ako aj Kátlovciam v roku 2008. Vedľa Olivu, druhý hrob od neho, bol nakoniec aj pochovaný. A preto pôjdeme po sv. omši položiť s úctou k Olivovmu pomníku vence. V roku 2014 sa už nezúčastnil Olivových osláv storočnice, ale napísal to a svoje kátlovské príbuzenstvo zhrnul takto: Do Kátloviec som chodieval príležitostne s otcom. On tam mal brata a aj mama tam mala ešte niekoľkých bratov a sestier. A jedna z nich mi bola aj krstnou matkou. Teda to boli moji strýkovia, ujkovia a ujčiné a niekoľkí bratranci a sesternice. V Kátlovciach som sa cítil aj so svojimi rodičmi ako doma, hoci to bolo iba príležitostne. Aj keď som sa vrátil z Talianska ako kňaz, hneď som tam bol milo prijatý a som tam aj niekoľko ráz slúžil svätú omšu. I keď som bol v Hronskom Beňadiku ako direktor saleziánskej komunity, tiež som tam zopár ráz zavítal. Kátlovských príbuzných som mohol tiež častejšie navštíviť. Naposledy nás navštívil v roku 2015, kedy sa don Vít Ušák vďaka tu prítomnému pánu starostovi z Radošoviec, Miroslavovi Remenárovi, prišiel vlastne do Kátloviec rozlúčiť – stretol sa s niektorými príbuznými – už ich ani dosť pre vysoký vek nepoznal, ale odslúžil spolu so mnou sv. omšu, ktorú mu aj my teraz už do neba venujeme. A za všetko mu ďakujeme, pričom aspoň takto mu splácame svoj dlh spolupatričnosti za celú kátlovskú rodinu ako i celé vďačné Kátlovce. A to i spolu s našimi spriatelenými Hradčovičanmi. Amen. vdsp. prof. dr. Pavol Zemko, farár v Kátlovciach
